Pozvanie rodičov k spolupráci - časopis ZUCH - Dnešná škola - 2. číslo 2015/2016

08.11.2015 20:48

List vyučujúceho adresovaný rodičom žiakov 

    „Vážení rodičia, moje meno je ....................... a som novou učiteľkou matematiky Vašej dcéry/Vášho syna. Myslím si, že naša vzájomná spolupráca môže napomôcť k úspešnému štúdiu vášho dieťaťa. Prosím, neváhajte ma preto v prípade akýchkoľvek otázok alebo pripomienok kontaktovať (kontakt učiteľa). Pokojne si môžeme dohodnúť aj osobné stretnutie, alebo mi môžete napísať akýkoľvek odkaz/informáciu o Vašom dieťati, ktorú považujete za dôležitú a spätne ju poslať. Som tu vždy pre Vás a Vaše dieťa, spoľahnite sa teda na moje pochopenie a diskrétnosť. Zároveň by som Vás chcela poprosiť o poskytnutie kontaktných údajov, t. j. telefónne číslo alebo emailová adresa, na ktorých by som Vás mohla v prípade potreby kontaktovať. Verím, že nás všetkých čaká úspešný rok plný zaujímavých a užitočných poznatkov, či skúseností. Je mi cťou, že budem učiť práve Vašu dcéru/Vášho syna. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem a teším sa na spoluprácu. 

    S pozdravom, .......................“ 

Zdroj: učiteľka základnej školy 

 

    Aj takto môže začať spolupráca novej učiteľky matematiky s rodičom žiaka. Rodičia a učitelia, dôležití dospelí, ktorí majú vo svojich rukách archív budúcich spomienok detí. Aký bude? To bude závisieť aj od ich vzá- jomnej spolupráce. Časy, keď bol učiteľ dominantným sprostredkovateľom vzdelávania a rodičia fi nančnými prispievateľmi do pokladní rodičovských združení a prijímateľmi spätnej väzby na úspechy alebo neúspechy svojho dieťaťa, sú už dávno preč. 

    Čo očakáva rodič od školy? Sú očakávania reálne v podmienkach školy, ktorú si rodič pre dieťa vybral? Kde sú hranice medzi spoluprácou a zasahovaním rodiča do kompetencií učiteľa?

    Učitelia sa v súčasnosti stretávajú s rozdielmi v štýloch rodičovskej výchovy v takej miere, ktorú nečakali a na ktorú neboli pripravení. Ich reakcie na prejavy si vyžadujú v oveľa väčšej miere, ako tomu bolo kedysi, citlivé vnímanie zmien, rešpekt a takt. Na jednej strane pedagógovia komunikujú s rodičmi, ktorí necítia zodpovednosť za vzdelávanie potomkov a ich aktivita v tomto smere je skôr sporadická, ak vôbec je. Na strane druhej je učiteľ v spojení s rodičmi, ktorí školu navštívia v čase triednych aktívov a ktorí proces vzdelávania detí nechávajú plne v kompetencii pedagógov. Dnešná doba však priniesla aj generáciu rodičov, ktorí sa učia byť aktívnymi partnermi školy. Škola sa tak stáva otvoreným priestorom, kde žiak nasáva spolu s vedomosťami aj model zvládania názorových rozdielov a konfl iktných situácií. 

Očakávania rodičov a zdroje sporov 

    V procese vzájomnej spolupráce medzi učiteľom a rodičom je dôležitá schopnosť predvídania správania rodiča a primeranej reakcie na ňu. Schopnosť učiteľa rešpektovať autentickosť emócií rodiča ako adekvátnej reakcie v reálnom čase prežívania napätej situácie, pomáha predchádzať pocitom frustrácie z nevypovedaného. Rodič ako objednávateľ vzdelávania pre svoje dieťa vstupuje do spolupráce s určitými očakávaniami. Ich realizovanie je mož- né v priamej komunikácii s učiteľom, ale aj prostredníctvom triednych aktívov, výborov rodičov, školskej rady. 

 

Rodič od školy spravidla očakáva: 

Dobré vzdelávacie výsledky − zdrojom napätia sa môže stať chýbajúca kritickosť rodičov, rastúci tlak na úspech dieťaťa bez ohľadu na jeho aktuálne možnosti. Rodič môže mať jednostranné informácie od dieťaťa a môže mu chýbať aj odvaha osloviť vyučujúceho a vypočuť si pohľad z druhej strany. 

Individuálny prístup – ku konfl iktom môže komunikácia dozrieť v prípade, ak rodič podľahne silnejúcej naliehavosti, tlaku spoločnosti po individualizácii, napr. sa dožaduje doučovania dieťaťa aj v prípade, keď to jeho dieťa vôbec nepotrebuje. 

Kvalitnú ponuku predmetov školského vzdelávacieho programu – konflikt medzi učiteľom a rodičom sa môže vyhrotiť vtedy, keď učiteľ cíti naliehavosť rodiča presadzovať aj také aktivity, na ktoré škola nemá vytvorené materiálne ani personálne podmienky.

Rešpektovanie odporúčaní odborníkov (psychológov, špeciálnych pedagógov) k poruchám učenia, správania žiaka – rodič môže mať tendenciu ospravedlňovať negatívne prejavy dieťaťa nesúvisiace s jeho diagnózou. 

Profesionalitu pedagógov − internet ponúka rodičom netriedené informácie o nových trendoch v prístupe pedagógov k žiakom. Nie všetky a nie všade sú realizovateľné hneď. Dôležitú úlohu zohráva atmosféra v triede, jej zloženie, dynamika skupiny, vzťahy v pedagogickom zbore, sociálne zázemie rodičov detí a pod.

Mimoškolské aktivity − krúžková činnosť nie je vždy prejavom záujmu učiteľa poskytnúť kvalitné voľnočasové aktivity. Je to tiež jeden z mála spôsobov, ako si privyrobiť k platu. Výstupy nemusia zodpovedať vždy predstavám rodičov alebo detí.

Zapojenie školy do projektov a spolupráca s miestnou komunitou − koordinácia projektov si vyžaduje skú- senosť, ochotu realizovať projekt často aj v súkromnom čase a jeho zladenie so smerovaním školy. Nie vždy je snaha učiteľov adekvátne ocenená, niekde sa považuje za samozrejmosť, ktorá skôr či neskôr môže byť aj príčinou demotivácie učiteľa. 

Bezpečný priestor − riešenie výchovných problémov naráža na rôzne nové formy agresivity žiakov. Učiteľ pri riešení problémov môže intenzívne pociťovať neochotu rodičov spolupracovať na vyriešení problémov. Prekážkou v riešení problémového správania žiaka môže byť dvojkoľajnosť rodičov vo výchove. Využívanie opatrení, napr. pokarhanie, zhoršenie známky, v niektorých prípadoch prestáva byť výstrahou. Chýba tiež prax prizývať na riešenie problémov ďalších odborníkov (psychológov, mediátorov, logopédov, špeciálnych pedagógov, liečebných pedagógov). 

Pekné prostredie školy a jej dobrá prezentácia na verejnosti − estetizácia prostredia školy si vyžaduje fi nancie (granty, dary, sponzorstvo, prenájom priestorov, príspevky) a ochotu všetkých, ktorí vytvárajú školskú komunitu, podieľať sa na vytváraní zdravého školského prostredia. 

Ako neprehĺbiť spor? 

    Pre každého učiteľa je dôležitým predpokladom vyriešenia sporov poznanie štandardných fáz konfl iktu a schopnosť priradiť k týmto fázam primeranú stratégiu zvládnutia situácie. Pomôcť naštartovať proces riešenia konfl iktov cestou vytvárania dohôd a s pomocou tretej neutrálnej osoby môže školská a rovesnícka mediácia. Keďže sa s problémovými vzťahmi v školskom prostredí stretávame čoraz častejšie a účastníkmi sporov sú aj rodičia a učitelia, pomenujeme základné princípy komunikácie učiteľa s rodičom pri vyhrotenej situácii. 

Upokojíme sa a neriešime spor e-mailovou komunikáciou. Pozveme rodičov na stretnutie s konkrétnym dátumom v čase, v ktorom je najmenšia pravdepodobnosť riešenia iných problémov súvisiacich s bežným chodom školy. Ideálne s miernym odstupom času a po odznení prvotných emócií.

Zadefinujeme si cieľ (s ohľadom na potreby žiaka). Napríklad upokojenie situácie v triede, zlepšenie spolupráce, častejšia vzájomná informovanosť, jasné vymedzenie kompetencií medzi učiteľom a rodičom. Zadefi novanie cie- ľa nám pomôže stanoviť proces, cestu riešenia konfl iktu. Napríklad pohovor s rodičom, odporúčanie vyšetrenia žiaka psychológom, rozhovor o pravidlách vnútorného poriadku školy a o dôsledkoch ich nedodržiavania.

Stretnutie rodiča s učiteľom. V tejto fáze je dôležité aktívne počúvanie toho, čo rodič učiteľovi hovorí, ako prvotné informácie získané od dieťaťa tlmočí, treba si klásť otázku, čo očakáva. Možno vysloví ľútosť, obavy, možno prehodnocuje to, čo povedalo dieťa, možno mení argumentáciu, hneď navrhuje riešenia. Ak vstupujú do hry príliš silné emócie rodiča, treba oddeliť obsah toho, čo nám hovorí, od formy a snažiť sa zachovať dôstojnosť komunikácie. V procese usmerňovania rozhovoru, často sprevádzaného silnými emóciami, je dôležité triediť pocitovú stránku veci od faktov, argumentov, fakty a následne hľadať rôzne alternatívy riešenia.

Vyslovíme, prípadne spíšeme dohodu. Dohoda by mala byť prijateľná pre rodiča, aj pre učiteľa. Mala by byť kontrolovateľná. Ústretovým krokom učiteľa môže byť návrh riešení stretnutia po určitom čase s cieľom zhodnotiť navrhovanú zmenu. Celý proces je veľmi náročný na sebakontrolu, aktívne počúvanie a vyžaduje si šikovného a vnímavého učiteľa. 

Záver 

Dôležitým predpokladom spolupráce je tolerancia a rešpekt k rozdielnostiam. Treba v správnej miere odhadnúť hranice medzi právom rodiča vychovávať svoje dieťa v súlade s tradíciami v rodine a snahou učiteľa usmerňovať vzdelávacie výsledky žiaka v rovnováhe s možnosťami, ktoré v žiakovi pedagóg objavil. 

 

Literatúra: 

  • Bednařík, A. 2001. Riešenie konfl iktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. PDCS : Bratislava, 2001. ISBN 80-968095-4-7. 
  • Bieleszová, D. 2012. Školská mediácia. Bratislava : Wolters Kluwer, 2012. 89 s. ISBN 978-80-8078-510-9. 
  • Mauboussin, M. J. 2010. Dvakrát meraj. Bratislava : Eastone books, 2010. ISBN 978-80-8109-136-0.

Zdroj: http://www.zuch.sk/images/dnesna_skola_3_2.pdf