Recenzia knihy Rovesnícka mediácia – prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

09.09.2013 21:59

Prešlo iba niekoľko mesiacov od vtedy čo som písal recenziu na pozoruhodnú publikáciu autorky „Školská mediácia“ a už sa mi dostala do rúk z jej autorskej dielne ďalšia, nemenej pozoruhodná, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu. Kým v prvej aktérmi mediácie boli učitelia a dospelí, v tejto sú aktérmi mediácie – riešenia konfliktov – samotní žiaci. Svedčí to o istom systémovom prístupe autorky k tejto problematike.

V úvode recenzie využijem slová z úvodu, ktoré veľmi výstižne vyjadrujú poslanie a zameranie publikácie: „Vychádzame z praktických skúseností a z predpokladu, že mnohé zo žiackych konfliktov, ktoré má potrebu riešiť dospelá autorita – učiteľ, rodič, zvládnu za pomoci rovesníckeho mediátora samotní žiaci.“

V zmysle tohto charakterizovania publikácie ju autorka rozdelila do dvoch častí, Sedem kapitol je venovaných teoretický aspektom rovesníckej mediácie a nasledujúce štyri kapitoly obsahujú praktické návody a ukážky riešenia konfliktov.

Už z názvov prvých dvoch kapitol je zrejmé ich zameranie – „Rovesnícka mediácia – definovanie pojmov, princípov a zásad“ a „Rovesnícka mediácia a vplyv rodinného prostredia“. Na základe literárnych prameňov, a aj vlastnej skúsenosti autorka vymedzuje a charakterizuje podstatu rovesníckej mediácie ako spôsob riešenia konfliktov medzi žiakmi ich vlastným pričinením. Okrem opisu možností vzniku žiackych konfliktov autorka správne pripomína, že ak sa v školách včas nepodchytí správanie sa žiakov, napr. agresivita, stane sa súčasťou kultúry. Jednou z možností eliminovania nežiaducich javov je aj rovesnícka komunikácia. Tá umožňuje žiakom a študentom získavať nové sociálne skúsenosti. Za významné treba považovať, že mediácia prináša do škôl viaceré výhody: toleranciu, trpezlivosť, rešpekt, zodpovednosť, dôveru, orientáciu v emóciách, kritické myslenie, samostatnosť, aktívne počúvanie, spoluprácu. Z hľadiska pohľadu učiteľa jej výhody spočívajú v tom, že vedie k spolupráci, šetrí jeho čas, zlepšuje vzťahy medzi žiakmi a vytvára atmosféru dôvery. Princípy rovesníckej mediácie spočívajú v tom, že je menej štruktúrovaná – rôzne spontánne spory, mediátor musí byť flexibilný – včas a správne reagovať, neformálnosť mediácie – prirodzený priebeh komunikácie a prejavov emocionálnosti, otvorenosť – prirodzenosť jednania, jednanie bez bariér, nestálosť emócií – schopnosť sebaovládania, predvídania reagovania na kritiku a pod. V druhej kapitole, ako vyplýva z jej názvu, autorka opisuje rodinu ako vzor pre jednanie žiaka, v nej dieťa poznáva svet a preberá názory na život.

„Cieľové skupiny rovesníckej mediácie“, „Zdieľanie rovesníkov vo virtuálnom svete“, „“Program zavádzania rovesníckej mediácie do škôl“, „Tréning rovesníckych mediátorov“, „Tréningové témy rovesníckej mediácie“ – to sú názvy jednotlivých kapitol, v ktorých autorka opisuje a vysvetľuje oblasti podľa zvolených názvov. Skutočne nie je jednoduché a ľahké v recenzii opísať bohatstvo myšlienok a podnetov, ktoré sú tu v koncentrovanej, ale pritom veľmi čitateľnej a podnetnej forme ponúknuté. Napr. v tretej kapitole sú opísané možné skupiny žiakov, vplyv sociálnych rozdielov a ich dôsledky na správanie sa žiakov, vplyv médií, rizikové skupiny a možný nárast skupín takýchto žiakov, žiaci v hmotne núdzi, ale aj žiaci „prestimulovaní“ – neprimerané požiadavky rodičov na ich výkon a pod. Každá táto skupina si vyžaduje špecifický prístup. Štvrtá kapitola je opisom „digitálnej generácie detí“ – okrem upozornenia na problémové stránky, autorka ponúka aj námety, ako sa stať súčasťou virtuálneho sveta detí – možnosti učiteľa. Odporúča viaceré stratégie prístupu, aby sa virtuálny svet stal komunikačnou možnosťou detí, v ktorej sa budú vedieť orientovať. Veľmi zaujímavá je kapitola zavádzania rovesníckej mediácie do škôl. Dá sa povedať, že ide o istú metodiku danej oblasti – informovanie – brainstorming, formulovanie podmienok výzva na pozície rovesníckych mediátorov, prihláška. O tréningu, resp. príprave na mediáciu vypovedá šiesta kapitola. Autorka vysvetľuje skupinovú dynamiku a jej aspekty, individuálne ciele mediátorov atď. Opis tréningových tém je spracovaný v nasledujúcej kapitole. Pozornosť venuje oblastiam ako sú konflikty a ich príčiny, fázy vývoja konfliktu, štádia konfliktu a možné reakcie, komunikácia v záťažových situáciách, riešenie konfliktov a mediačný proces, a príklady aktivít – motivačné, nácvikové, reflexné.

Ostávajúce časti knihy sú zamerané na praktické aktivity. Autorka ponúka podrobné rozpracovanie možností riešenia konfliktov v štyroch kapitolách, ktoré majú svoju gradáciu: „Konflikty a ich príčiny“, „Fázy vývoja konfliktov“, „Komunikácia v záťažových situáciách“, „Riešenie konfliktov a mediačný proces“. Ku každej z uvedených oblastí, po teoretickej analýze oblasti, autorka ponúka rôzne metódy riešenia – cieľ, metódy a formy, pomôcky, úlohy atď. Opisuje štyridsať stratégií mediácie, ktoré považujem za prínos pre reálne a neformálne uskutočňovanie mediácie v školách. Opísané možnosti považujem skutočne za mimoriadne prínosné, ihneď realizovateľné, bez akýchkoľvek pomôcok či nárokov na zvýšenú prácu.

Považujem za potrebné uviesť citát autorky zo záveru publikácie: „Rovesnícku mediáciu nemožno úspešne včleniť do prostredia školy, ak kultúra školy, ktorú vytvárajú dôležití dospelí, nie je na to pripravená.“ Žiada sa mi dodať – urobme všetko pre to, aby naše školy mali takú kultúru a takú kvalitu, aby boli schopné prijať, resp. včleniť rovesnícku mediáciu. Tieto slová som nenapísal len ako klišé pred záverom. Pozorovanie detí, ich vzájomné komunikovanie a správanie sa voči sebe, šikanovanie v školách a pod., to všetko sú dôvody, aby sme opisovanej oblasti venovali ozajstnú a neformálnu pozornosť.

Ak som v predchádzajúcej recenzii napísal, že „Školská mediácia“ by nemala chýbať v žiadnej učiteľskej knižnici, potom pri tejto publikácii sa priam žiada, zdôraznenie tejto vety. Toto odporúčanie naozaj nie je formálne, ale vychádza z premyslenej obsahovej stránky recenzovanej publikácie, ktorá popri starostlivo vybraných teoretických aspektoch ponúka veľa tvorivých námetov na realizovanie rovesníckej mediácie. Realita dnešných dní nám neraz odhaľuje mnohé deficity v správaní sa ľudí navzájom, nezáujem a ľahostajnosť voči iným, nevraživosť, neochota pomôcť v núdzi, presadiť sa pred iným, niekedy aj nie celkom čestným spôsobom a pod., to všetko sú javy, voči ktorým pedagógovia a škola nemôžu ostávať ľahostajní. Práve rovesnícka mediácia sa môže stať prostriedkom vzájomného porozumenia, prostriedkom pre skvalitňovanie ľudských vzťahov v budúcnosti. To sú dôvody, pre ktoré by každý učiteľ mal siahnuť po tejto publikácii, ba vyjadrím aj myšlienku, že oblasť školskej mediácie by mohla byť významnou súčasťou ďalšieho vzdelávania učiteľov. Veď škola nemá a nemôže kultivovať len kognitívnu stránku osobnosti, ale spolu s ňou aj emocionálnu. A mediácia, práve rovesnícka, môže k tomuto značne prispievať.

                                                                            prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

Zdroj: Manažment školy v praxi č.6/2013 

Bieleszová, D. 2012. Rovesnícka mediácia. Zmierovanie prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Bratislava: Iura Edition, s. 89, ISBN 978-80-8078-587-1

Objednávky na: www.iura.sk