Roviny rovesníckej mediácie v prostredí škôl, tried

29.10.2016 17:51

Zmierňovanie napätia v triede

1. Individuálne rozhovory rovesníckeho mediátora so žiakom (využitie pozorovania, čítanie neverbálnej komunikácie, aktívneho počúvania, empatie, reflexie, sebareflexie). Cieľ: vyrozprávanie sa, uvoľnenie napätia.

Príklad: Žiak v triede sa nevie sústrediť na vyučovanie, lebo doma sa jeho rodičia hádajú, je uzavretý, smutný, menej komunikuje. Na otázky učiteľa reaguje podráždene, odvráva, s nezáujmom alebo apaticky, častejšie vstupuje do konfliktov so spolužiakom napr. pri reakcii na jeho rodinu, chýbajúcu desiatu, ...

2. Zastanie sa spolužiaka pred inými spolužiakmi (komunikačné zručnosti – verbálne, neverbálne,  definovanie pravidiel, empatia)

Príklad: pri ohováraní, klebetách, zosmiešňovaní, najmä vtedy, keď rovesnícky mediátor cíti, že to nedokáže žiak – využitie otázok, použitie humoru, zmena témy – „A prečo si to myslíš? Nie je správne, že o ňom hovoríme, keď tu nie je? A spýtal si sa ho, čo si o tom myslí on? Necíti sa dobre, ak ho zosmiešňuješ? Bavme sa radšej o niečom inom.“ Alebo neverbálne dá najavo, že dané správanie nebude počúvať, napr. odíde od skupiny,....

3. Posilňovanie submisívnejšieho správania spolužiakov smerom k odvahe povedať svoj názor (pozorovanie, neverbálne zručnosti – modulácia hlasu, tvorba pravidiel a upozorňovanie na ich dodržiavanie).

Príklad: V rámci skupinovej práce žiaci vyslovujú svoje názory, jeden hlasnejšie, iní tichšie. Tichšie, prejavy v prostredí triedy prirodzene v hlasnejších prejavoch zanikajú. Rovesnícky mediátor je dorý pozorovateľ a vníma, čo sa v skupine deje komplexnejšie, vtedy upozorní: „Adam tiež niečo dôležité povedal. Adam, skús to zopakovať znova.“

4. Tlmenie snahy presadzovať len jeden názor v triede - prevencia skupinového myslenia (brainstorming, tvorba argumentov, protiargumentov, diskusia, smerovanie k dohode, práca v skupinách, prezentovanie stanoviska)

Príklad: V niektorých triedach prevláda skupinové myslenie – k dôležitým veciam sa vyjadruje „predseda triedy“, zväčša žiak s výborným prospechom a ostatní sa naučili tento model rešpektovať a k mnohým veciam sa nevyjadrujú, neprebieha brainstorming návrhov, blokuje sa schopnosť ostatných detí prezentovať vlastný názor. Rovesnícky mediátor môže začať proces nastavenia nových pravidiel diskusie, napr. pri výbere školského výletu: „Urobme brainstormin, každý napíše na lístoček vlastný návrh, tie si potom prečítame, uvidíme, kde je najväčšia zhoda, prípadne sa pozhovárame o návrhoch, ktoré sú zaujímavé.“ Alebo môže ísť príkladom sám: „Jana (predsedníčka triedy) povedala svoj názor, môj je tošku iný, takýto....aký je ten váš?“

5. Zmierňovanie stresových situácií v triede (aktívne počúvanie, povzbudzovanie)

Príklad: po písomke, pri pocite nespravodlivosti aj zo strany učiteľa, kde nie je šanca hľadať riešenie na úrovni učiteĺ – žiak.

     Pomoc triednej učiteľke, ďalším učiteľom zvládať dynamiku triedy

1. Konzultácia  učiteľ - žiak o možnom riešení konfliktov (smerovanie k úrovni spolurozhodovania, ak to klíma školy dovolí, parafrázovanie, vysvetľovanie, uhly pohľadu, zdôvodňovanie).

Príklad: V triede sa decká ohadzujú balónikmi naplnenými vodou, situácia sa im vymkne z rúk, v triede sa však uvoľnilo napätie po oznámení, že náročná písomka z matematiky odpadá. Deti si neuvedomujú, že sprievodným javom „radosti“ je neporiadok v triede, až do príchodu dozorkonajúcej učiteĺky, ktorá vidí „výsledok“ ich radosti. Učiteĺka sa nahnevá a začne riešiť situáciu rázne, požiada žiakov o žiacke knižky, aby im zapísala poznámky. Mediátor, ktorý sa zúčastnil „hry“ môže v prípade ochoty učiteĺky zmierniť dôsledky konfliktnej situácie tak, že požiada o rozhovor s učiteľkou (dôležitá je sebareflexia, uznanie viny) a vysvetlí jej, že jeho samého mrzí, že sa nechali uniesť, dôvodom straty ich sebakontroly bola radosť z toho, že im odpadla písomka. Učiteľ rozumie tomuto uhlu pohľadu, ale súčasne nemôže nechať takéto správanie bez odozvy, preto sa rovesníckeho mediátora opýta na riešenie. Žiak navrhne, že riešenie prediskutuje v triede a o 10 minút príde oznámiť opatrenie. Následne celý proces riešenia problému v triede so spolužiakmi usmerňuje, vysvetlí, kde urobili chybu a pýta si návrhy riešení, napr. žiaci dajú triedu doporiadku, upratajú ju a navyše pomôžu pani upratovačkám upratať ďalšie triedy po vyučovaní. Teda mediátor je v úlohe „vyjednávača“.

2. Hlas "zdola" (od detí)  smerom k učiteľom s cieľom pochopenia "detského videnia sveta"- (čo je dobré pre nás, dôležitých dospelých, nemusí nevyhnutne znamenať, že je to dobré aj pre deti, že to deti ako dobré chápu a prijímajú, parafrázovanie, uhly pohľadu, diskusia, neverbálna komunikácia).

Príklad: Pani učiteľka zadá žiakom úlohu, aby si obalili zošity. Deti si zošity obalia, ale obaly si vyzdobia nálepkami, kresbami, ...Pani učiteľke sa to nepáči. Úlohou rovesníckeho mediátora je vysvetliť pani učiteľke, prečo deti chcú mať zošity obalené vtipne a farebne.

3. Tlmočenie učiteľom súvislostí v konfliktných situáciách,  ktoré pedagógom môžu uniknúť tým, že len málokedy sú súčasťou žiackych konfliktov priamo (dôležitá je maximálna dôvera, uhly pohľadu, komunikácia, aktívne počúvanie).

Príklad: Dvaja žiaci sa rozprávajú cez prestávku za stĺpom. Jeden z nich sa oprie o stĺp a zanoží nohu. V tom čase letí okolo neho spolužiak, ktorý o nohu zakopne, spadne a začne plakať. Učiteľka obviní žiaka pri stĺpe, že svojho spolužiaka podkol a chce mu dať zápis do žiackej knižky. Mediátor prevezme riešenie situácie a vysvetlí pani učiteľke, že by bolo správne dať priestor obom stranám, aby sa ku vzniku konfliktu vyjadrili. Umožní tak vyjasnenie situácie.

      Priama účasť na riešení konfliktov - mediácia

Ide o pôsobenie rovesníckeho mediátora ako tretej nestrannej nezaujatej osoby za predpokladu, že si dokáže vybudovať rešpekt, má dôveru spolužiakov, je prirodzenou autoritou prijímanou medzi žiakmi, má komunikačné zručnosti, je schopný aktívneho počúvania,....a za predpokladu, že model mediácie, ktorý používame my, dospelí, je prirodzený pri školských problémoch aj pre deti. Tu je výhodou, ak sa mediácia ako forma riešenia konfliktu používa aj pri riešení konfliktov medzi dospelými (učiteľmi a rodičmi, učiteľmi navzájom,...), teda mediácia sa stáva bežnou komunikačnou formou v prostredí, kde sa pohybujú. Ide o prípady, ktoré nepotreujú okamžitú pomoc, dajú sa odložiť na popoludnie, vyžadujú si nadhľad, nestrannosť, reálne obom deťom záleží na vzájomnom pochopení sa a mediácia sa uskutočňuje s pomocou ambasádora programu.

Príklad: Ide skôr o dlhodobejšie konflikty napr. dvaja žiaci sa dlhodobo neznesú. Dôvodom sú hodnotové konflitky (napr. rozdielna viera – náoženstvo, sociálno-ekonomické problémy, hodnotové problémy – žiak, ktorému ide učenie ľahko kritizuje systém“bifľovania sa“ učiva spolužiakom, ktorý sa učí ťažšie, boj o moc, väčší vplyv v triede medzi dvoma spolužiakmi, spolužiaci si nadávajú na rodičov).