Sme vzorom. Kedykoľvek.

18.02.2014 19:18

Spôsob komunikácie, správania, riešenia konfliktov nie je pre dieťa náhodnou voľbou. Má svoju históriu. Históriu, ktorá nie je izolovaná od vplyvu pre neho dôležitých dospelých, rovesníkov, okolia, ktoré naň vyvíja tlak. Hodnoty a normy, ktoré si deti prinášajú z domáceho prostredia, postoje rodičov, tradície, rozsah hraníc, za ktoré už ísť nemožno - to všetko ovplyvňuje správanie detí. Názorové nezhody v otvorených rozhovoroch pritom prichádzajú často spontánne a v nečakaných situáciách.

Čítať rozumne a v súvislostiach "nálady" žiakov, si pýta oko dobrého pozorovateľa. Učiteľ ním potrebuje byť. A aby ním byť mohol, potrebuje mať k tomu vytvorené vhodné podmienky. Pokoj, ktorý do života formujúcej sa osobnosti môže takýto učiteľ vniesť, býva základom úspechu v budúcnosti. 

Aj žiaci majú svoje predstavy.

Otázka pre žiakov: "Akého učiteľa potrebujú žiaci?"

Najčastejšie odpovede žiakov: "Učiteľ by mal byť chápavý, priateľsky, kreatívny, zhovorčivý, citlivý a trpezlivý, ale aj prísny, aktívny, nestranný, mal by vedieť používať argumenty, mal by byť kamarátsky, ale zároveň mal by si vedieť udržať medzi žiakmi autoritu."

Deti nás pozorujú! Zároveň sa mnohé veci učia spontánne. Neinformujú nás, že práve v danom momente sme sa stali pre nich vzorom pre riešenie konfliktov, vhodnú komunikáciu, vytváranie kvalitných vzťahov. Je dôležité venovať pozornosť prejavom nespokojnosti, hnevu, opačného názoru, ľahostajnosti. Rozhodnutie učiteľa z pozície dospelej autority pri prvých náznakoch konfliktov medzi spolužiakmi môže byť len zdanlivo účinným riešením. Práve trpezlivosť zohráva dôležitú úlohu. Potláčaný hnev, stúpajúca nervozita, ale aj vnútorné napätie z vytesnenia nepríjemných pocitov sa môžu vrátiť v nevhodnom čase a v rôznych podobách.

Komunikácia je „živý“ proces. Ponúkať svet názorových rozdielov vo farebnej pestrosti emócií pri zachovaní úcty a rešpektu, si žiada pedagogické majstrovstvo učiteľa. 

Dušana Bieleszová