Emócie v pedagogickom tíme

15.04.2019 20:01

„Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“

Fiktívna odpoveď na fiktívnu otázku učiteľa, vychovávateľa o kvalite pedagogického tímu. 

Škola je však jedinečné prostredie, v ktorom pocit úspechu v jednej triede môže zmraziť frustrácia z problémov v tej druhej. Každá generácia detí si pritom do školského prostredia prináša svoju históriu správania ovplyvnenú aj podmienkami doby. V dynamickom školskom prostredí to jednoduché skutočne nie je.

Kritické rozhovory sa nevyhnú ani učiteľským zborovniam, kabinetom, zástupcovniam, riaditeľni. S hádkou sa v priebehu pedagogickej praxe stretne hádam každý. Podstatné ale je, čo v ňom konflikt zanechá, čomu ho konflikt naučí a aké spomienky vyvolá u tých, ktorí sa stanú tichými pozorovateľmi komunikovania rozdielnych názorov.

Zdroje konfliktov: rozdielny pohľad na spôsob výučby v triede, ktorého príčinou môže byť rozdielny temperament učiteľov, či preferovanie odlišného štýlu výučby, rôzne chápanie toho, čo považujeme za drzé správanie žiaka a čo je len jeho zvýšená potreba neustále hľadať zaujímavé odpovede na vyslovené otázky, spomienkový optimizmus dôb minulých, keď časť učiteľov stráca ilúzie o možných zmenách v školstve, pretože čas dávno minulý očistil to dobré od zlého a ponúkol spomienky v novej lepšej perspektíve, dlhodobé vyťaženie učiteľov a frustrácia z pocitu, že zvýšená aktivita sa stala samozrejmosťou a ocenenie či pochvala je zabudnutým  nástrojom vo výbave riaditeľa školy.

Kritickému rozhovoru v školskom prostredí sa nevyhneme ani s kolegami, ktorí si prechádzajú náročnejším obdobím v súkromí. Prekážkou zachovania si nadhľadu môžu byť aj rozdielne predchádzajúce skúsenosti s riešením situácie a pod.

Stúpajúce a klesajúce emócie

Pri hádkach zohrávajú dôležitú úlohu emócie. Fixná predstava o správnosti úsudku prináša „boj“ o lepšiu argumentáciu. Čím osobnejšia je téma, tým máme väčší záujem presvedčiť niekoho o „svojej“ pravde. Pritom v priebehu konfliktu môže mať vývoj vzájomných citov rôznu teplotu. Negatívny stav vnútorného napätia môže byť do určitej miery prirodzený a môže byť významnou súčasťou etapy pred hľadaním riešením spornej situácie, vytváraním dohôd, stanovaním pravidiel.

V prípade súperenia sme citlivejší na odlišnosti a rozdiely vnímame intenzívnejšie. Máme záujem vyriešiť nepríjemnú situáciu, napr. sme sa dopočuli, že kolegyňa o nás šíri klamstvá. Nie je to síce overená informácia a navyše dostala sa k nám sprostredkovane, ale naše emócie sú už v pohotovosti. Sme v napätí, lebo vyriešenie situácie k našej spokojnosti je pre nás dôležité. Hnev stúpa.

Ak máme záujem spolupracovať, citlivosť je zvýšená na podobnosť a prevláda zvýšený záujem dohodnúť sa. Snažíme sa pochopiť, čo sa stalo, čo vyvolalo napätie. Berieme do úvahy všetky okolnosti, ktoré hnev vyvolali. Vznikajú predstavy o rôznych možnostiach riešenia situácie. Vhodný spôsob komunikácie, argumentovania, predkladania faktov prehodnocujeme a snažíme sa im dať nový význam, ktorý by nám uľahčil vyriešenie nepríjemnej situácie. Hnev klesá.

Na hádku je vhodné pozerať sa ako na stret dvoch rôznych pohľadov na vec. Aj v dobrých vzťahoch medzi kolegami sa môžu vyskytnúť konflikty.

Prekážky zachovania si nadhľadu

Emočná nepohoda – neschopnosť v daný moment ovládať negatívne emócie. História nášho správania pri voľbe riešenia konfliktných situácií zohráva dôležitú úlohu. Emočne nastavený program do nás „nahrávali“ naše prirodzené výchovné autority – rodičia, učitelia. Prirodzene bol tento „program“ obohatený o vlastné životné skúsenosti. Vedomosť o dôvodoch nášho reagovania je pre nás veľmi dôležitá. Máme potrebu sa vracať do „zdrojov“ našich skúseností a hľadať tam riešenia pre vzniknutý problém. Ak sa stretneme s negatívnou skúsenosťou, najmä takou, ktorá je pre nás úplne nová, máme pocit, že sa nám život zbytočne komplikuje. Až s odstupom času si vieme pripustiť, že aj nepríjemné skúsenosti majú pre nás veľký význam.

Vyhýbanie sa konfliktným situáciám, ktoré by mohli vyvolať nepríjemné pocity. Môže sa nám stať, že sme voči určitým osobám selektívne zaujatí a nie sme schopní posúdiť situáciu objektívne. Zdvorilosť a slušnosť, ku ktorým sme boli vedení, v nás vie potlačiť prirodzenú schopnosť kritického uvažovania. Vyslovením názoru nekorešpondujúceho s názormi priateľov a zasadením zrnka pochybnosti do ich postojov, sa stávame zraniteľnejšími pre názorovú nezhodu. Treba si však pripustiť, že poskytnúť kolegovi podporu je rovnako dôležité, ako umožniť mu pochopiť a prijať iný názor.

Prehnaná potreba harmónie akejkoľvek skupine škodí. Každá úprimná a konštruktívna spätná väzba dáva príležitosť nesprávne konanie korigovať.

Kritické myslenie je v dnešnej dobe potrebné v rovnakej miere ako súdržnosť tímu. Samotná kritika učiteľa by nemala byť osobná, ironizujúca, zraňujúca, trestajúca. Mala by byť vecná, férová, primeraná a povzbudzujúca. Kritický rozhovor si žiada aj konštruktívny záver. Mal by vyústiť do konkrétnych konštruktívnych riešení. Diskusie pedagógov bývajú poznačené konfrontačným štýlom. Niekedy sa zdá, akoby ich najdôležitejším cieľom bolo mať víťazov a porazených. Tento postoj v nás prehlbuje rozdielnosť. Treba si chrániť a udržiavať blízke a plnohodnotné vzťahy a v konfliktných situáciách si pripomínať, že aj medzi priateľmi a kolegami je možné sa názorovo nestretnúť.

Literatúra: