„Riaditeľ je neschopný,.." – projekcia ako obranný mechanizmus

24.02.2018 17:53

 

Riaditeľ školy po úspešnom výberovom konaní sa s chuťou pustí do zmien, ktoré považuje za potrebné. Vníma problémy školy, ktoré jej nedovoľujú napredovať. V súlade s koncepciou, ktorá mu určila ciele, vykonáva opatrenia smerujúce k víziám. Počiatočné nadšenie však vystrieda obozretnosť, pretože sa stretáva s ľuďmi v tíme, ktorí napriek tomu, že sa prezentujú aktívne, v konečnom dôsledku pracujú na udržaní nemennosti javov, v ktorých sa dokážu pohybovať dlhé roky bezpečne. Ľudí, ktorí nevidia vlastné chyby a zlyhania, ale dokážu hodiny diskutovať o chybách iných a presviedčajú o tom aj ostatných.

  • „Ja to poznám, riaditeľ je neschopný, stiahne túto školu dole vodou. Veď uvidíš sama, že mám pravdu.“
  • „Nič nerobí, len si chodí po školeniach, konferenciách a my tu riešime podstatné veci za neho.“

Podobné vyjadrenia v pedagogickom tíme môžu byť súčasťou projektívneho správania sa pedagógov, ktorí nie sú spokojní v práci, nenachádzajú v nej naplnenie, ale potrebujú sa vyrovnať s vnútornými pocitmi tak, že ich prenášajú na iných, vrátane svojich nálad, úzkostí a predstáv. Vytvárajú klímu, v ktorej rastie presvedčenie, že zmeny neprinesú želaný výsledok, frustrácia bude narastať a nespokojnosť sa stane každodennou súčasťou života školy. Pod zámienkou zlyhávania manažovania školy si kompenzujú osobný neúspech a nesplnené túžby.

V psychológii sa projekcia označuje za obranný mechanizmus, ktorý spočíva v neuvedomovanom prenášaní vlastných pocitov na iné osoby. Základom takéhoto správania môže byť zvýšený stres, prežívaná úzkosť, ale aj pokrytecké správanie, ktoré je človeku vlastné a dlho tolerované. Môže mať podobu osočovania, ohovárania, obviňovania druhých. 

Projekcia je deštruktívnym javom v pedagogickom tíme a je veľmi dôležité ju včas odhaliť, pretože účinok takéhoto správania môže byť devastujúci pre vzájomné vzťahy, aj klímu v škole. Osobný rozhovor s pedagógom, u ktorého vnímame prejavy projekcie, je prvým krokom k riešeniu situácie, ktorá môže vyústiť do vážnych konfliktov. Začnime napríklad otázkou:

  • „Môžem sa ťa opýtať, ako vnímaš zmeny, ktoré pripravujeme? Zaujíma ma tvoj pohľad na vec.“
  • „Vedel by si mi dať návrhy, ktoré pomôžu prijať zmeny?“

Ak je stupeň projekcie zjavný a priama komunikácia nevyhnutná, využijeme v komunikácii ja vyjadrenia:

  1. Vyjadrenie pocitov: „Necítim sa príjemne,....“
  2. Popis správania: „...keď sa dozviem, že si hovoril kolegovi, že škola pôjde dole vodou.“
  3. Dôsledky správania „Ak to hovoríš za mojim chrbtom, neviem sa brániť.“
  4. Návrh riešenia: „Bol by som rád, ak by si o svojich pochybnosti voči mojim rozhodnutiam, hovoril so mnou priamo.“
  • „Necítim sa príjemne, keď sa dozviem, že si hovoril kolegovi, že škola pôjde dole vodou. Ak to hovoríš za mojim chrbtom, neviem sa brániť. Bol by som rád, ak by si o svojich pochybnosti voči mojim rozhodnutiam hovoril so mnou priamo.“

Všímavosť človeka posilňuje. Platí to zvlášť v pozícii, ktorá si pýta rešpekt a veľkú dávku odvahy. Ak potrebujeme realizovať zmeny, musia ísť v súlade s formovaním pozitívnej klímy, v ktorej nie je priesor pre intrigy, manipuláciu a osočovanie. V opačnom prípade sa škola kríze v medziľudských vzťahoch nevyhne.