Školská mediácia ako nešpecifická forma prevencie - vzdelávanie v ZŠ s MŠ Podolinec

05.09.2020 19:54

Školská mediácia ako nešpecifická forma prevencie bola súčasťou vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov Základnej školy s materskou školou v Podolinci. Vzdelávanie bolo pokračovaním predchádzajúcich tém vzdelávania zameraného na riešenie konfliktov a zamerali sme sa na rovesnícke násilie - prevenciu, sanáciu vzťahov v školskom prostredí. 

Obsah jednotlivých častí sme zamerali najmä na rovinu výchovného problému, na prevenciu a riešenie výchovného problému v spolupráci pedagogických ale aj odborných zamestnancov (napr. sociálny pedagóg, psychológ). Pripomenuli sme, že dôležité v rovine prevencie je bezpečné prostredie, pričom sme sa opierali o tieto zásady: životaschopné vzťahy, podpora všetkých žiakov, aj outsiderov, chybu vnímať ako príležitosť, signál na zmenu, monitoring sociálnej klímy a bezpečia, využívanie skupinovej dynamiky, citlivosť dospelých na násilie a krivdu, redukcia napätia – zrozumiteľné pravidlá, prejavovať rešpekt a úctu.

„Šikanovanie je vždy zasadené do nejakého kontextu. Agresor, ktorý má chuť šikanovať, pokiaľ je v zdravom prostredí, kde sú funkčné vzťahy, so šikanovaním má menšiu šancu. Sú tam ľudia, ktorí obeť chránia.“  Peter Lengyel

Rozoberali sme fenomén rozptálenej pozornosti, ktorý vedie k rozptýlenej zodpovednosti a tá uľahčuje nemorálne konanie spojené s nevšímavosťou. Pripomenuli sme, že základom intervenčného postupu je ochrana obete, ktorá spočíva vo vyňatí z nebezpečného miesta, resp. v umiestnnení na bezpečné miesto, príp. v izolovaní agresora. 

V tíme pedagogických a odborných zamestnancov sme rozobrali formy agresie, napr. hru (skúšanie síl, radosť z víťazstva), obranný mechanizmus (obeť sa  bráni a v rámci sebaobrany môže ublížiť útočníkovi na zdraví), reakcia frustrovaného jedinca (dieťa si nahrádza porážku, prehru nevhodnou reakciu), zvedavosť (deti sa snažia zistiť, kde sú ich hranice, čo si môžu dovoliť, čo je zakázané), ale aj nevhodná forma túžby po láske. Diskutovali sme o katalyzátoroch šikanovania - nálepkovania, zosmiešňovanie, hodnotenie osoby (nie výkonu), porovnávanie, bagatelizovanie, nedodržiavanie vzťahových pravidiel.

Jednou z tém, ktorej sme sa venovali, bola redukcia napätia vo vzťahoch. Na záver sme zhrnuli odporúčania: V afekte dieťaťa nevstupujeme s ním do konfliktu. Reagujeme ticho a pokojne. Rozpoznávajme varovné signály. V záchvate zlosti nedohovárame. Ukotvujeme vhodné stereotypy. Za pozitívnou reakciou pochvala. Pomôžeme dieťaťu pochopiť situáciu.

Napriek tomu, že stretnutie bolo aj v popoludňajších hodinách, pedagogickí a odborní zamestnanci pracovali na zadaniach živo, úvahy sprostredkovali s citom a rešpektom, diskutovali s využitím aktívneho počúvania.  

Dušana Bieleszová, Dagmar Tragalová, Katarína Feranecová