„Tož demokracii bychom už měli, teď ješte nejaké ty demokraty“ - esej (A. Bielesz)

20.01.2018 19:07

Citát prvého československého prezidenta, hoc je už staršieho dátumu, trefne poukazuje na skutočnosti, s ktorými musí bojovať nejedna demokracia. Nedostatok demokratov je aj problémom našej, slovenskej demokracie. Áno, už 28 rokov žijeme v demokracii. Svojich predstaviteľov si volíme v demokratických voľbách. Naša spoločnosť si dokonca zaslúži pochvalu, nakoľko dokáže vo voľbách reagovať na prešľapy politikov a politiky samotnej. Demokratmi sa však nestávame len vhodením obálky do volebnej urny. Nasledujúci príspevok si dáva skôr za úlohu poukázať práve na problematiku ľudí v demokracii. Čitateľa vopred upozorňujeme, že pre lepšiu ilustráciu uvádzame občas extrémne príklady v snahe podnietiť diskusiu o demokracii.

Na začiatok bude najvhodnejšie upresniť, čo myslíme tým, ak poukazujeme na problémy našej demokracie. V prvom rade  ide o to, že demokraciu ohrozujú, prípadne obmedzujú, akékoľvek zásahy do slobody prejavu.  Čo si pod pojmom slobody prejavu predstavujeme? Pod slobodou slova rozumieme možnosť, kedy sa občan daného štátu vyjadruje k čomukoľvek a akokoľvek. Sloboda prejavu spočíva najmä v nemožnosti perzekúcie za vyjadrenie názoru. Vzhľadom na zjavné historické udalosti jednotlivé štáty siahli k určitým obmedzeniam slobody prejavu. V Nemecku napríklad ide o obmedzenia v súvislosti s nacistickým režim[1]. Svastika znázorňujúca nacistický režim nemôže byť zobrazená inak, ako len pre edukačné účely[2]. Na Slovensku sa obmedzenie v súvislosti so slobodou prejavu používa napríklad na popieranie holokaustu. U nás je popieranie holokaustu trestným činom.

Pozrime sa na slobodu prejavu dnes, optikou spoločensko-politických udalostí. O nutnosti slobody prejavu nás najlepšie presvedčí posledných pár rokov a najmä udalosti, ktoré sa prehnali demokratickými vládami (Slovensko nevynímajúc). V priebehu posledných pár rokov zažil civilizovaný svet hospodársku krízu a utečeneckú krízu. Do všetkého sa pridal nástup globalizácie, multikulturalizmu, či vzostupu hnutia LGBTI komunity. Spomínané procesy vnímali občania štátov rozličnými spôsobmi, najmä v prípade troch posledných menovaných procesov. Akákoľvek, hoci aj rozumná reakcia občanov nebola dostatočne vypočutá politickými elitami. Skôr naopak, mnohé prejavy boli v lepšom prípade hádzané do košíka s názvom nenávisť, neznášanlivosť, xenofóbia a pod. V horšom prípade sa objavili prípady, kedy ľudia vďaka svojim postojom museli opustiť svoju pracovnú pozíciu[3]. Občania štátov sa sčasti zradikalizovali, sčasti sa uzavreli do svojich skupín, kde ich postoje neboli nálepkované, na druhej strane však ani kritizované. Jedinou možnosťou, kde mohli beztrestne a bez značiek prejaviť vlastné názory, sa stali voľby. V kombinácii s ekonomickými problémami v jednotlivých krajinách sa nevypočuté a sčasti zradikalizované masy postarali o nemálo prekvapení počas rôznych typov volieb. Elity sa z vlastných chýb poučili len čiastočne. V Nemecku či Veľkej Británii sa začínajú čím ďalej, tým viac riešiť a najmä postihovať prejavy občanov na sociálnych sieťach[4]. Svet sa posúva stále bližšie k Orwellovmu románu 1984. Slovensko v podobnom procese zatiaľ ,,zaostáva‘‘. 

Akiste by sa patrilo ponúknuť určitý návrh na riešenie danej situácie. Problematiku rozdelíme na právnu a spoločenskú stránku veci. Sme toho názoru, že by sa naše zákony ohľadom slobody slova mali približovať k 1. dodatku Ústavy USA. V spomínanom dodatku sa spomína nasledovné „Kongres neschváli žiadny zákon ohľadom zavádzania náboženstva alebo zakazujúci jeho slobodný výkon; taktiež neschváli žiadny zákon obmedzujúci slobodu slova alebo tlače; neschváli ani žiadny zákon obmedzujúci právo ľudí pokojne sa zhromažďovať a právo odovzdávať štátnym orgánom žiadosti o nápravu krívd.“ Daný stav na jednej strane umožňuje otvorené hlásenie sa k ideológiám komunizmu[5] a nacizmu[6]. Na strane druhej však sloboda prejavu umožňuje pokojné vyslovenie akejkoľvek myšlienky, pokiaľ sa nejedná o výzvu k násiliu alebo fyzické ubližovanie druhému človeku. V danom prípade môže prísť polícia zasiahnuť[7].

Na Slovensku je sloboda prejavu tiež garantovaná v Ústave[8]. Existujú však určité obmedzenia. Zakázaná je akákoľvek propagácia hnutí, ideológii smerujúcich k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Rovnako je zakázané popierať holokaust. Za najproblematickejšie však považujeme potenciálne trestanie nenávisti voči určitej skupine ľudí. Nenávisť je emócia a ako taká, je u každého človeka individuálna. Nenávisť voči niektorým skupinám tiež často vychádza z určitých podmienok. Konzervatívec môže nenávidieť homosexuála, Róm môže nenávidieť Neróma atď . Nenávidieť kohokoľvek považujeme za úplne prirodzenú vec, pokiaľ nenávisť neústi do útoku alebo iného obmedzovania osobnej slobody. Dané paragrafy považujeme za veľmi náročne uplatniteľné. Navrhujeme buď ich úplné zrušenie, alebo ich nahradenie presnejším termínom. 

Druhá, nemenej dôležitá, je spoločenská stránka na ceste k slobode prejavu. Prejaviť dnes názor smerujúci k akejkoľvek názorovej skupine, si nezriedka vyžaduje podobnú odvahu ako pred rokom 1989. Ľudia často riskujú spoločenské odsúdenie. To sa dnes ukazuje byť rovnako nebezpečné ako prípadná výpoveď z práce alebo iný postih. V tomto smere v nás stále pretrváva niečo z našej totalitnej minulosti. Niečo, čo nám nedovoľuje celkom pochopiť, prečo má niekto na rovnakú záležitosť iný pohľad ako my. Daný aspekt však nemožno zmeniť zákonom. Jediná možnosť spočíva vo väčšej občianskej angažovanosti, prípadne v boji za právo na slobodný prejav aj v prípade, že s daným názorom nesúhlasíme.

Jedným zo základných motívov Novembra 89 bol, okrem iného, aj dialóg. Diskusia o ideách, názoroch či postojoch bola tým kľúčovým, čo spoločnosť posunulo ďalej. Diskutovali  sa mnohé, veľmi komplikované témy, s mnohými nezriedka protichodnými pohľadmi.

Dnes sa zdá, akoby sme na podobné diskusie rezignovali. Máme problém viesť diskusiu s niekým, kto má diametrálne odlišné pohľady na svet. Ak aj diskusiu vedieme, naša schopnosť argumentácie je často nahrádzaná osobnými útokmi. Nehovoriac o sporoch medzi priateľmi či príbuznými. Sporoch, ktoré zničili mnohé priateľstvá a rozdelili mnohé rodiny. Sloboda slova sa nám javí zbytočnou, pokiaľ nedokážeme naše názory na spoločnosť rozdiskutovať.

V skutočnej demokracii je nesmierne dôležité zdôrazňovať, aby diskusia bola predovšetkým súbojom argumentov. Aby sme mohli viesť diskusie v argumentoch, musíme splniť hneď niekoľko predpokladov. V prvom rade považujeme za potrebné vyvarovať sa osobných útokov. Oponent v diskusii by mal byť predovšetkým partner. Nie je vždy nutné svojho oponenta zraziť na kolená. V druhom rade musia všetky diskutujúce strany chápať, že na viaceré témy existujú odlišné názory podmienené rozličnými faktormi ako napr. rodina, výchova atď. Človek z konzervatívneho prostredia náročnejšie pochopí myslenie progresívneho liberála. Rovnako je to aj v opačnom garde. Danú snahu o rešpekt rozličných pohľadov na vec možno chápať ako snahu o potlačenie vnútornej totality v každom z nás.  

Ako pri slobode slova tak aj pri diskusii možno donekonečna opisovať teóriu. Aj tu však skúsime ponúknuť určitý návrh na riešenie situácie. Domnievame sa, že na nami opisované diskusie musí predovšetkým existovať fórum. Obdobné fórum by malo existovať v ideálnom priestore. Komerčné média, vzhľadom na nedotknuteľnosť súkromného majetku, nie sú povinné priniesť diskusie všetkých strán. Verejnoprávne média platia však všetci občania. Médium platené z poplatkov všetkých občanov Slovenska by malo otvárať podstatne viac diskusných fór so zastúpením všetkých názorových skupín. Na Slovensku existuje mnoho kontroverzných tém s rôznymi pohľadmi na vec. Slovenská spoločnosť sa rozdeľuje v pohľade na tzv. Slovenský štát, nezhodneme sa v pohľade na migráciu a o právach homosexuálov ani nehovoriac. V budúcnosti nás čakajú náročné rozhodnutia. Vďaka diskusiám všetkých názorových alternatív by si občania mohli lepšie porovnať silu argumentov u jednotlivých strán. Následná voľba by tak bola podstatne kvalifikovanejšia.

Vrátime sa opäť k Masarykovi použijúc iný jeho výrok :,,Vy jeden, každý musíme snést mínění druhého. Demokracie znamená diskusi‘‘. Pokiaľ danú vetu odignorujeme, nikdy sa z nás praví demokrati nestanú.        

Predpokladáme, že väčšina populácie vzhľadom na skúsenosť s totalitou nikdy nebude poriadne vyznávať demokratické hodnoty. Pozerajúc na danú skutočnosť, vidíme nádej v školstve. Správne nastavené školstvo môže pomôcť vychovať skutočných demokratov. Domnievame sa, že základnou myšlienkou v tomto smere by mala byť snaha učiť žiakov všetkému, čo sme opísali vyššie. Inak povedané, deti by sa nemali učiť, čo si majú myslieť. Mladých ľudí by školstvo malo viesť ku slobodnému vyjadrovaniu myšlienok (pokiaľ nejde o vyjadrenie násilia), hľadaniu argumentov pre vlastné myšlienky a v neposlednom rade učeniu sa slušnej debate o akýchkoľvek otázkach.

Istý britský politik povedal, že demokracia je najhoršou formou vlády. Dodal však, že je lepšia ako všetko ostatné, čo sme vo svojej histórii vyskúšali. Namiesto obmedzovania demokracie by sme skôr mali hľadať cesty ako demokraciu zdokonaliť. Domnievame sa, že demokracia môže napredovať, iba ak v nej budú žiť demokrati. Bez demokratov sa z demokracie skôr či neskôr stane totalita.       


[1] Censorship in Federal Republic of Germany, [citované dňa 14. 01. 2018], .

[2] dôsledkom daného kroku rôzne multimediálne tituly vychádzajú vo verziách špeciálne pre nemecký trh viď herné tituly viď.

[3] Pre viac informácii odporúčame pozrieť Google Ideological Echo Chamber, [citované dňa 14. 01. 2018],

[4] Podotýkam, že nejde o prejavy násilia a daná iniciatíva nesmeruje od majiteľov sociálnych sietí

[5] Communist Party USA Has Decided To Endorse a Major Political Party! Can You Guess Which One? ,

citované dňa [14. 01. 2018], .

[6] What You Need to Know About the Nazi Rally in Charlottesville, citované dňa [14. 01. 2018], https://itsgoingdown.org/need-know-nazi-rally-charlottesville-va/

[7] viď. nedávne nepokoje v americkom meste Charlotessville

[8] ,,Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.‘‘

Adam Bielesz, študent, UK Bratislava, január 2018