Príklady mediačného správania sa v najväčšom vojnovom konflikte histórie

23.06.2017 21:29

 

Druhá svetová vojna znamenala obmedzenie diplomatických stykov medzi štátmi vedúcimi vojnu. Počty tzv. vojnových zajatcov v priebehu vojny rástli. Na ich ochranu mala byť uplatňovaná Ženevská konvencia, podpísaná v roku 1929. Štáty, ktoré konvenciu podpísali, sa zaviazali, že aj počas vojny budú korektne zaobchádzať s vojnovými zajatcami. Dohodu nepodpísali predstavitelia Sovietskeho zväzu a Japonska. 

Treba podotknúť, že dohoda bola často porušovaná. Na jej dodržiavanie dohliadal Medzinárodný Červený kríž. Pod neutrálnymi farbami jej delegáti navštevovali zajatecké tábory, zhromažďovali mená zajatcov, sprostredkúvali komunikáciu. Katastrofám koncentračných táborov zložky Medzinárodného Červeného kríža však nedokázali zabrániť[1]

Medzinárodný Červený kríž sa aj napriek tomu stal schopným sprostredkovateľom, ktorý od roku 1940 pôsobil ako mediátor pri rokovaniach nemeckej a britskej strany. Od začiatku vojny sa v ich zajateckých táboroch nachádzali ťažko ranení vojaci oboch armád. Rokovania prebiehajúce v neutrálnom Švajčiarsku boli zložité. Až v októbri 1943 bol oznámený podpis dohody medzi Britmi (a Američanmi) na strane jednej a Nemcami na strane druhej. Do konca druhej svetovej vojny putovalo naspäť domov približne 13 500 spojeneckých vojakov (najmä Britov) a 21 000 vojakov Nemecka a Talianska[2].

Príklad:

Výsledky mediačnej praxe Medzinárodného Červeného kríža si možno ukázať na konkrétnom príklade prvej akcie po podpise spomínanej dohody. Dňa 19. októbra 1943 dorazil do švédskeho prístavu Goteborg z nemeckých zajateckých táborov veľký počet ťažko ranených vojakov Britského spoločenstva národov (známe ako Commonwealth). Preprava bola zabezpečená loďami, ale aj železnicou. Britské parníky priviezli o niečo menší počet nemeckých vojnových zajatcov. V priebehu dvoch dní si obe bojujúce strany vymenili niečo cez 5000 ťažko ranených vojnových zajatcov. Viac ako 4 000 Britov a cca 830 Nemcov putovalo naspäť domov[3]           

Z hľadiska počtu vojakov zapojených do vojnového konfliktu by sa mohlo zdať, že ide o nízky počet vojakov. Druhá svetová vojna však nebola len bojom znepriatelených štátov. Išlo viac o boj ideológii, kde sa nie vždy bral ohľad na základné pravidlá vedenia vojny. Činnosť Medzinárodného Červeného kríža nám však môže byť dôkazom, že mediačná činnosť môže za určitých okolností dokonca zachrániť ľudské životy.


[1]  https://www.icrc.org/eng/resources/documents/misc/history-world-war-2-overview-020205.htm

[2]  Murphy, Ch. Prisoners of War: Repatriation in Wartime. Congressional Research Service. 1971, s. 16-18. [online]. Dostupné na: https://www.loc.gov/rr/frd/Military_Law/pdf/CRS_Prisoners-of-War_report.pdf

[3]  http://ww2today.com/19th-october-1943-disabled-pows-repatriated-in-prisoner-exchange

 

Autor: Bc. Adam Bielesz